vyvinova psychologia, psychologia, socjologia

VĆVINOVå PSYCHOLìGIA
- Ātuduje zmeny v sprvan ěloveka a jeho preĂvanie v ěase. Najskr sa Ātudovala tzv.
fylogenza
psychiky- porovnanie a porovnvanie sprvania rznych druhov Ăivoěchov. Potom sa zaěala ĀtudovaĿ
ontogenza
/vćvin od poěatia po smrĿ/,
aktulna genzia
/psychick procesy poěas Ăivota/. Vćvinov
psycholgia Ātuduje zmeny, ku ktorćm dochdza v priebehu Ăivota ěloveka.
Typick prstupy : 1. lougiturizny Î psycholg Ātudujci rovnakćch ĭud
2. semitolugitlny
3. anamnestickć Î vĀetko, ěo ělovek preĂil
Vćvin : duĀevnć Î proces psych. zmien, ktor sa realizuj v urěitom ěase, psychika ěloveka sa stle
men.
Zmeny = kvantitatvne Î zmeny vo veĭkosti, sile ěloveka, objem, rozsah
kvalitatvne Î niektor vlastnosti ěloveka zanikaj a vznikaj nov zmeny v
detskej reěi.
DuĀevnć vćvin je celistvć proces, v ktorom sa vyvja celć organizmus. S postupom
veku sa vćvin spomaĭuje. V Ăivote ěloveka sa strieda rćchly /3-5r.,puberta/, pomalć
vćvin /8-10r./.NajrćchlejĀie sa vyvja mozgovo-miechovć systm. Vćvin je nezvratnć
proces.
determintny Î biologick determinanty Î dleĂit vlohy, Ātruktra nervovej sstavy, telesnć
rast, znenie organizmu, ěinnosĿ Ăliaz s vntornou sekrciou, biologick potreby,
dediěnosĿ,
vonkajĀie determinanty Î prostredie, vlastn aktivita ěloveka,socilne prostredie
Rozdelenie
:
vntromaternicov obdobie
novorodeneck obdobie od narodenia /1-2 mesiace/
dojěensk obdobie /2 mesiac-1rok/
obdobie batoĭaĿa
predĀkolskć vek
vstup dieĿaĿa do Ākoly a Ākolsk zrelosĿ
obdobie dospievania /10-15 rok/
obdobie adolescencie /15-22 rok/
obdobie dospelosti Î skor, stredn, neskor /22-60 rok/
staroba /60-65 rok/ - smrĿ
VNïTROMATERNICOV OBDOBIE
Poznme 3 vćvinov fzy maternicovho obdobia :
1.
zrodoěn
Î zaěna sa oplodnenm a koně umiestnenm zigoty v sliznici maternice /asi 1
tćĂdeij po oplodnen vajěka. M 0,01 mm. Hmota v ijom obsahuje polku chromoznov.
Prebieha tu delenie a mnoĂenie buniek. Vytvor sa spojenie s krvnćm obehom matky.
2.
embrionlna
Î poěuĿ uĂ prvć der srdieěka /koniec 3 tćĂdija/. M rćchly vćvin a tvorbu org Î
nov /kostrov, obehov, nervov, vyluěovacia, trviaca, pĭca/. Embryo plva v plodovej vode
a vykazuje veĭk aktivitu. Na konci 2. mesiaca fza je spojen s pohybmi. DieĿa uĂ vtedy
reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je vtedy najcitlivejĀ.
3.
fetlna
Î zaěna sa 12.tćĂdijom a koně prodom. DieĿa sa hćbe. Orgny sa zdokonaĭuj, dieĿa
sa hćbe a je moĂn rozlĀiĿ stav dieĿatka. Daj sa spoznaĿ reakcie plodu. Reaguje na zvuk,
tlak, bolesĿ. Plod si vyhĭadva najpohodlnejĀiu polohu v bruĀku. Existuje uĂ interakcia
s matkou. Odporěa sa, aby sa matka s nm rozprvala. ZvaĂn s zmeny prostredia matky.
MĂe ho ěasto poĀkodiĿ. Je to prěinou 80% vrodenćch chćb.
NajkritickejĀ je 15-70 deij od poěatia. Ěm skr vćvinov porucha vznik, tćm je porucha
zvaĂnejĀia.
Mozog je najcitlivejĀ. Psobia naij vplyvy :
chemick Î cigarety, alkohol, drogy, lieky.....
fyziklne Î rengn, vibrcie, siln zvuky, oĂarovanie.....
biologick Î Ăivotosprva, prliĀ vysokć vek rodiěov.....
psychick Î stresy.....
1
Tento ělovieěik veĭmi dobre vnma, ako ho matka prijma. KeĤ prichdza dieĿa do rodiny, tak doch
dza k naruĀeniu vzĿahovej Ātruktry. Tehotenstvo je aj zvćĀenć stres a naptie, ale aj strach, zkosĿ,
neistota... . Najviac to bćva, ak Ăena ěak 1.dieĿa. Tehotenstvo je spojen aj s rznou fantziou a to
nem byĿ. Niekedy sa teĀ, niekedy m strach.
Okolnosti ovplyvijuje fakt, ěi je dieĿa chcen a plnovan. Postoj Ăeny zvis od vzĿahu k vlastnej
matke. Niekedy ten vzĿah nie je najlepĀ a oporu teda mus daĿ partner. KeĤ je dieĿa nechcen, je to
ĿaĂĀie. āena sa vtedy hanb za svoje pocity. HorĀie je, keĤ ho otvorene odmieta. In je, keĤ ho chc
obaja. DieĿa keĤ je plnovan a pokraěuje tehotenstvo, niektor Ăeny priberaj. Ide o to, aby sa t
Ăena prijala aj keĤ priberie. Niektor Ăeny sa boja o seba viac ako o dieĿa, niektor vĀak naopak. In
Ăeny opeknej, ale veĭmi zvis od toho, ako to Ăena vntorne preĂva. HorĀie je, keĤ priebeh
tehotenstva nie je v poriadku. S prpady, keĤ Ăena ěasĿ tehotenstva strvi v nemocnici.
Emcie poěas tehotenstva s veĭmi intenzvne. Jav sa ako nladov. Prejavuje sa u nezrelćch
a historickćch Ăien. Niektor Ăeny maj depresie, poruchy v logickom myslen, problmy s pamĿou,
fbie. MĂu sa psychick stavy /depresvne poruchy/ objaviĿ po prode Î prodn skĭěenosĿ Î je
viazan na rzne neprjemn sksenosti s tćm spojen. Poprodn depresie s ĭahĀie depresvne
nlady, upad do apatie. Poprodn psychotick choroby mĂu prersĿ do schyzofrnie.
DleĂitć je vzĿah s partnerom. On mus daĿ Ăene vzĿah a oporu poěas celho tehotenstva. Ak nem
v ijom oporu, je depresvna. Stva sa, Ăe Ăena potrebuje, aby ju muĂ uistil, Ăe po naroden dieĿatka jej
bude pomhaĿ.
āena poěas tehotenstva mus prijaĿ samu seba, aby mohla prijaĿ to dieĿa. Niektor Ăeny sa teĀia, Ăe
dieĿa prde na svet. Ale nie je pravda, Ăe prchod dieĿaĿa do zlej rodiny stav vylepĀ.
Typy potratov :
interupcia Î cisrsky rez /pupoěn Ānra sa prereĂe, dieĿa sa d do ndoby/
otrvenm soĭou Î do vajěka sa pomocou ihly vstriekne koncentrovanć roztok soli, tkanivo sa
spli, dieĿa zomiera asi 1 hodinu
kiretĂou Î dieĿa sa roztrh
vysvanm
Ak Ăena podstpi potrat, m problmy maĿ ĤalĀie dieĿa alebo ho udrĂaĿ. Je tu nebezpeěenstvo, Ăe
nebude mcĿ maĿ ĤalĀie deti.
NOVORODENECK OBDOBIE
Sa zaěna prodom a koně, keĤ dieĿa je fyzicky zdatn podmienkam /1-2 mesiac/. Je schopn
ovldaĿ prostredie. DieĿa sp 20 hodn denne.
M spnok :
hlbokć Î dych je pravidelnć, svalov naptie je nzke
ĭahkć Î nhodn pohyby ruěiěkou, m nepravidelnć dych
driemota Î nzke svalov naptie
Stavy :
kĭudnć bedlivć Î nzka aktivita pohybu
aktvny bedlivć Î vysok svalov aktivita
ěastć plaě Î vysok svalov naptie, nepravidelnć dych
Novorodenec reaguje na věĀinu podnetov pohybom. Je vybavenć mnoĂstvom reflexov. Reflexy s
spoloěn pre novorodenca, aj pre dospelćch.
normlne reflexy Î sac, uchopovć
nepodmienen reflexy Î s dleĂit , tak sa novorodenec prispsobuje novćm podmienkam
Obrann schopnosti ostvaj, niektor zmizn. U novorodenca vznikaj uěenm podmienen reflexy
Najskr v potravovej oblasti.
Novorodenec dokĂe zrakom odlĀiĿ hībku a reaguje obrannou reakciou na pohyb. DokĂe vyhĭad-
vaĿ to, ěo mu je prjemn, vyhćba sa neprjemnmu. Vnmanie novorodenca je do 30 cm. Pozitvne
reaguje na hlas matky. Pri dotyku vyvja plazivć pohyb, vyvja prv zklady socilnych interakci
/novorodenec na tele matky/.
KaĂdć ělovek by mal veĭmi citlivo reagovaĿ na sprvanie novorodenca. Nemali by sme na neho
ĀuĀĭaĿ, pozor na vćrazy tvre. Rodiěovsk sprvanie by malo byĿ zosladen so sprvanm
novorodenca. Dochdza do sladu pri kķmen, kpan, prebaĭovan, komunikovan. KeĤ dieĿa plaěe,
tĂi po socilnom kontakte. Staě ho poloĂiĿ k sebe do postele a chytiĿ ho za ruku.
2
Matka by si mala zvyknĿ na rytmus dieĿaĿa a primerane reagovaĿ. DieĿa od zaěiatku potrebuje
osobu, ktor sa mu venuje. Matku v nutnom prpade mĂe nahradiĿ in osoba, ale len jedna!
Kvalita skorćch interakci je rozhodujca vo vzĿahu rodiěmi a pre vćvin seba ponmania dieĿaĿa
v neskorĀom veku. Treba, aby sa dieĿa nauěilo nadvzovaĿ socilne kontakty. DieĿa by malo preĂvaĿ
pocit bezpeěia a pocit, Ăe svet okolo neho je zrozumiteĭnć.
Novorodenec reaguje na cudzch ĭud plaěom. Matka by sa mala s dieĿaĿom rozprvaĿ stle nahlas.
DOJĚENSK OBDOBIE
Toto obdobie sa zaěna od 1-2 mesiacov aĂ po 1 rok. DieĿa zaěne rsĿ, priberaĿ.
Princp vćvinovho smeru = dieĿa postupne zaěna zvldaĿ jednotliv ěasti tela. Usiluje sa posadiĿ,
postaviĿ, lezie, plaz sa. Vyvjaj sa pohyby nh a hmatov pocity poskytuj prv informcie o svete.
Objavuj sa prv slovk. Nauě sa smiaĿ, je veĭmi pohybliv.
Okolo 3.mesiaca m spevnen hlaviěku, pozoruje predmety, ĭud, vĀetko berie, odhadzuje. DieĿa
vykonva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznva osoby, objavuje sa farebn vnmanie /pěia sa mu
ostr farby/. Okolo 4.-5.mesiaca sed oporou, od 6.mesiaca bez opory. Manipuluje s predmetom,
rozliĀuje tny, vnma meldiu, rytmus.
Okolo 9.mesiaca sa samo posad, s oporou sa postav, vnma aj mal detaily a objavuje vzĿahy
medzi predmetmi. Hovor prv slovk.
V 1.roku uĂ m chodiĿ s oporou, rozumieĿ slovm, pouĂvaĿ znme prostriedky za novćch okolnost.
Dojěa je predvetov obdobie /pouĂva slov, ale nespja ich do viet/. Napodobijuje a chpe vćznam
niektorćch slov. Je tu nadviazanosĿ na matku.
OBDOBIE BATOĬAľA
Toto obdobie trv od 1 roku aĂ po 3 rok. Hlavnou ěinnosĿou je hra.
DieĿa uĂ chod samostatne, ale t chdza je eĀte neist. IstejĀia zaěna aĂ pri konci. DieĿa lezie.
KeĤ ide zo schodov, mus sa drĂaĿ, dokĂe uĂ ako 2-roěn komunikovaĿ.
1.rok = hovor, samo pre seba si rozprva, samo si odpoved, pćta sa, objavuj sa gest Î ukazuje.
Vie si uvedomiĿ, to ěo ono a tak sa rozvja reě.
DieĿa dokĂe uĂ pomhaĿ pri obliekan, m sa vedieĿ najesĿ lyĂiěkou, zaobchdzaĿ s hrněekom, uě
sa dodrĂiavaĿ osobn ěistotu.
2.rok = chpe symbolickć vćznam slov, rozumie věĀiemu poětu slov, dokĂe pouĂvaĿ uĂ aj vety
/200-300 slov pozn/. DieĿa vie, Ăe kaĂd vec m svoje meno a preto sa pćta áěo je toÐ. Zaěna uĂ
slov spjaĿ. Koncom tohto roku by sa malo samo pćtaĿ na wc. HorĀie je, keĤ sa nie pri hre poěur.
DieĿa sa zdokonaĭuje pri stolovan. M vedieĿ, Ăe si m pred jedlom umyĿ ruky, ěistiĿ zuby, ěesaĿ sa...
Tu nastva vćvin.
3.rok = pouĂva 1.osobu /ja/, ale vćvin reěi je individulny. Niekedy dieĿa eĀte nehovor o sebe, ale
preto, Ăe keĤ rob, tak rodiěia hovoria /pozri ěo on rob/, a tak si tieĂ niekedy hovor aj v 3.osobe.
DieĿa v tomto obdob zaěna objavovaĿ vĀetko nov, pouĂva znme veci v novćch situcich.
DokĂe maĿ nhly vzhĭad do neznmej situcie. Niekedy napodobijuje nejakć model. MĂe to byĿ aj
model, ktorć nie je tam prtomnć. Treba dvaĿ pozor, ěo pred dieĿaĿom hovorme a robme, lebo rćchlo
si vĀetko zapamt. Tu funguj vĀetky zloĂky pamte Î zapamtanie, vybavovanie, vĀtepovanie.
PamĿ u det je veĭmi konkrtna. S tu prv prejavy fantzie. Funguje tu personifikcia Î dieĿa oĂivuje
neĂiv predmety a dva mu ĭudsk vlastnosti. PouĂva slov zaloĂenćch na nepodstatnćch
vlastnostiach. Vytvra si primitvne sudky, a to symbolick myslenie sa prejavuje tak, Ăe dieĿa napr.
kķmi bbiku guliěkami. Zaěna tvoriĿ svetia, komunikuje. M veĭk potrebu pohybu a ěinnosti,
spoloěenskho kontaktu.
Citov strnka Î dieĿa je siln zvislosĿ od matky. KeĤ je dieĿa odlěen od matky, nastva
separaěn zkosĿ = najprv protestuje, kroě, vol, plaěe, potom nastva fza odptavania sa a potom
sa mĂe priptaĿ k niekomu inmu, kto je pri ijom. Tak reakcie u det s prirodzen. To dieĿa m
vtedy pozitvny fakt k matke. DieĿa dokĂe sledovaĿ vytćěenć cieĭ, ale aj voliĿ prostriedky. Vie zvoliĿ aj
medzi rznymi motvmi a zaěna si uvedomovaĿ svoje ájaÐ.
Ku koncu 3.roka nastva obdobie vzdoru Î uvedomovanie si samostatnosti. DieĿa hod sa o zem,
vymha si nieěo ěo nemĂe a chce to dostaĿ. DieĿa treba ignorovaĿ, ak si nieěo vymha a chce to za
kaĂd cenu /v obchode, ak nieěo chce/.
KeĤ je dlh odlěenie od matky, mĂe djsĿ k naruĀeniu vzĿahu. DieĿa akoby a vracia k niĂĀej
rovni nvykov, ěo malo predtćm utvoren. Receptom bćva hra, ěinnosĿ. Tu hra mu pomĂe prekonaĿ
separciu.
3
Prevldaj rolov hry. DieĿa to ma odkukan, samo zohrva rolu dieĿaĿa a oěakva na svoje prejavy
odpoveĤ.
Niekedy, keĤ prde do rodiny druh dieĿa, tak to dieĿa musme pripraviĿ na prchod druhho
srodenca. Lebo ině dochdza k srodeneckej Ăiarlivosti. A tak mĂe aj srodencovi ublĂiĿ.
DieĿa dva svoje citov prejavy najavo. Nadvzuje vzĿahy k inćm deĿom, ale to nie je eĀte
priateĭstvo. ľahaj sa o veci, ber si ich. Ale okolo 3.roku aj hraj sa hry na predavaěov, stavj si
stavebnice. V 3.roku hra uĂ m charakter spoluprce, ale aj sperivosti.
Obdobie batoĭaĿa je kĭěovćm a rozhodujcim obdobm. DieĿa si osvojuje prosocilne sprvanie.
Uě sa niekoho poznaĿ, odmietnuĿ, pomcĿ... . DieĿa uĂ poznva, Ăe mĂe sa pohybovaĿ j samo kde
chce a uĂ aj utek. Niekedy uĂ vie, ěo si mĂe zobraĿ a vie, Ăe t ěinnosĿ mu mĂe pokaziĿ ten, kto je
od neho silnejĀ. Uvedomuje si, ěo smie ěo nie.
Pri interakcii napodobijuje najprv matku, potom otca. Sleduje otca a napodobijuje ho. Chce mu
pomhaĿ. T rodiěia by mali citlivo reagovaĿ na potreby, ale zase nesm prehijaĿ. Tu sa zaěna
rozvjaĿ aj sebaregulcia. Ale potrebuje eĀte stle to vedenie rodiěov. Pozn jednoduchć Ăivotnć
rytmus. DieĿa si uĂ vie predstaviĿ hroziace nebezpeěenstvo.
Ěoho sa rodiěia dopĀĿaj? Matka by ich nemala hreĀiĿ, nieěo na nich naprvaĿ, nadmerne ho
k sebe priptavaĿ. Mala by chcieĿ od dieĿaĿa to, ěo sama ona rob /presnosĿ.../.
DieĿa zaěna kresliĿ. Niektor vyspelejĀie uĂ dokĂu pekne kresliĿ. VĂne reěov vady bćvaj Ă
v predĀkolskom veku.
Tento vek je najvhodnejĀ, ako ho naorientovaĿ na vieru /biblia pre deti/. Niekedy je potrebn aj
pomoc.
DIEľA PREDÿKOLSKHO VEKU
- je to vek od 3-4 rokov do 6-7 roku. Je to obdobie, kde dominuje hra Î hlavn ěinnosĿ = rolov hry,
pozeraj rozprvky, konĀtrukěn hry, hry pravidlami.
Telesnć vćvin : zrast funkcia nervovej sstavy, keĤ si dieĿa vie samo vystaěiĿ Î samoobsluha.
Rozhoduje sa, ktor ruka bude, ěi prav alebo ĭav. S ĭudia, ktor vedia pekne psaĿ aj ĭavou rukou
aj pravou rukou. Niekto rob iba ĭavou rukou niektor ěinnosti a ostatn pravou rukou.
Vzrast citlivosĿ analyztorov. Pre toto dieĿa je najdleĂitejĀia farba a tvar predmetov. S to tie
predmety, ktor najviac pouĂva. Zaěna sa rozvjaĿ mysel Î m pozornosĿ, pamt si myselne.
Zapamt si na zklade farebnosti, podĭa tvarov, polohy, vzrast rozsah Î zapamt si viac
predmetov. KeĤ je citovo podfarben, zapamt si viac.
Fantzia je bohat, myslenie je konkrtne nzorn a je podmienen ěinnosĿou dieĿaĿa = nastva
opytovacie obdobie Î preěo?, naěo? Rozvja sa prěinn myslenie /otzky s Ăasn/ - musme
odpovedaĿ !!!
Rastie zujem o hovoren reě Î dieĿa vie bsniěky, pesniěky. Reě slĂi k regulcii sprvania. DieĿa
rozprva, ěo rob. Zaěna pomhaĿ doma, m vzĿahy uĂ aj v materskej Āklke, ěiĂe vzĿahy aj mimo
domova. Narast slovn zsoba, zo zaěiatku vie 300 Î 400 slov. Koncom obdobia nastva zsoba 3
500 Î 4 000 slov a viac. Dievěat s ukecanejĀie. Koncom obdobia sa treba zapoěvaĿ, a ak je
potrebn pomoc, tak treba sĿ za logopdom /poruchy reěi/. DieĿa si rozvja reě, ěasto je tam plnć
monolg, nielenĂe si komentuje, ale rozprva sa napr. s bbikou, priateĭom, ktorć tam nie je.
Intenzvny rozvoj rozumovćch schopnost Î rozvja sa z predpojmovej rovni do nzornho
myslenia. Usudzovanie det Î usudzuje, ěo vnma a z ěoho si predstavuje. Myslenie det je viazan na
ěinnosĿ a je veĭmi egocentrick. DieĿa vĀetko poĭuděuje /bbika je Ăiv/ - dva ĭudsk vlastnosti.
Citovć vćvin : rozvja sa socilna aktivita dieĿaĿa Î vzĿahy k ĭuĤom sa zaěnaj. Vyvja sa socilna
kontrola a a vntorn orientcia, ktor sa preber od rodiěov, uě sa podĭa uznvanćch noriem
spoloěnosti. DokĂe sa sprvaĿ podĭa prkazov a zkazov. DieĿa so osvojuje socilne role Î vzorce
sprvania, postoj k rodiěom, od malćch det zo Āklky /od pani uěiteĭky/.
Kontrolovanie citovćch prejavov Î dieĿa uĂ nie je impulzvne, dokĂe aj ěakaĿ, vie sa riadiĿ aj
vlastnćmi inĀtrukciami a vrav si to nahlas.
Nepodĭahne prvotnmu impulzu /zaěna rozmćĀĭaĿ nad dsledkami/, ku koncu obdobia nastva
hovorenie nahlas a zaěna sa riadiĿ myslenm.
Socilny vćvin : ide pomaliěky a zvis od mnoĂstva kontaktov. Od vzjomnćch vzĿahov zvis citovć
vćvin, ěi bude dieĿa socilne alebo prosocilne Î zvis od sksenost.
4
Akć vzĿah je dieĿaĿa s rodiěmi? To je zklad pre socilne kontroly. Detsk konfabulcia
s pribdajcim vekom by mala zmiznĿ, ině je to porucha, to klamstv, ktor si deti vymyslia.
Hovor sa, Ăe tento vek nos citov krzu Î dieĿa je zvćĀene citliv a dochdza k striedaniu nlad, je
podrĂden, hovor ánieÐ, ctiĿ strach, niekedy je Ăiarliv Î zleĂ to od rodiěov ako je nlada
usmernen.
DieĿa sa uě spoloěenskmu styku, utvor si seba ponmanie, pozn svoje pohlavie, dokĂe opsaĿ
fyzickć stav /ěoho sa boj/ a fyzick rysy /ako vyzer/, svoje vlastnctvo /ěo m rado, ěo nem rado/.
Opis nebćva eĀte presnć.
Seba videnie je vysok, je zvisl od aktulnej socilnej situcie. Niekedy reakcie vie ovldaĿ, no nie
vĂdy. DieĿa m pocit hanby, viny.
Vie si uvedomiĿ urěit mieru vlastnho silia /vie porovnaĿ, kedy sa usiluje a kedy to dostane
zadarmo/.
Vytvraj sa zkladn prvky individulneho Ātćlu Î tvri sa, objavuje sa, ěi bude dieĿa otvoren
alebo zatvoren. DieĿa m zujem o druh dieĿa Î uĂ tu nieěo nehr. DokĂe reagovaĿ na pozitvne
emcie, reaguje aj na negatvne emcie Î dokĂe uvdzaĿ dvody emocionlneho stavu ěloveka
ábraěek je smutnć, lebo spadolÐ.
Hra je veĭmi dleĂit nielen kvli tomu, Ăe rozvja socilny vćvin, ale vedie dieĿa ku kooperci. DieĿa
spolupracuje, ěi bude dominantn alebo podraĤujce sa. NerozliĀuj sa hry, Ăe chlapci sa hraj spolu
a dievěat tieĂ spolu. Objavuje sa, Ăe chlapec ide za otcom a dievěa za matkou Î vzĿah k rodiěom.
Objavuj sa ěinnostn hry Î telesn funkcie, realistickć typ hry /konĀtruuje, vyrba/, pouĂva
predmety v prenesenom vćzname, Ăe ten predmet znamen preij nieěo in. Premieija svet podĭa
fantzie. ïlohov hry Î dieĿa sa potrebuje hraĿ, byĿ ěinn. Niekedy a stva, Ăe dieĿa sa rozprva
s hraěkou Î to nie je dobr. dieĿa tak trp deficitou ĭudskej spoloěnosti, je v spoloěnosti izolovan /po 6.
roku by to uĂ nemalo byĿ/.
Rola otca Î matka bola strednou postavou, ale teraz je otec. KeĤ m syna, zaělen ho do svojich
plnov. DieĿa zaěne otca napodobijovaĿ. Otec sa stva autoritou. dieĿa sa zaěne identifikovaĿ.
Vćmena nzorov rodiěov pred deĿmi by nemala byĿ v Ăiadnom prpade. Vtedy nastva neurza. Deti
veĭmi trpia a narĀa sa socilny a citovć vćvin.
VSTUP DIEľAľA DO ÿKOLY
KaĂd dieĿa by malo chodiĿ do materskej Āklky. UĂ vie, ěo a od neho oěakva. DieĿa sa dokĂe
sstrediĿ. Neobsed v kĭude. Znaky neprispsobovania s Î plaě, neposednosĿ, vyruĀovanie,
hyperaktvne dieĿa.../
KeĤ ide do Ākoly skr, mĂe byĿ nespeĀn, veĭmi to zl strvia a maj strach sĿ do Ākoly alebo s
ustat. Prprava dieĿaĿa doma nem trvaĿ dlhĀie ako hodinu, no niekedy ho rodiěia ntia. Vtedy
a objavuj problmy Î nieěo ho bol, vyhovra sa. DieĿa je niekedy nezrel pre Ākolu. DieĿa mus
vedieĿ, keĤ ide do Ākoly. aby bolo zrel.
Po fyzickej strnke : mus byĿ prirodzen hmotnosĿ, postava, koněatiny predīĂen, hlava uĂ nepripad
věĀia.
Vyvja sa jemn motorika pre psanie. Malo by nakresliĿ krĂky, Ātvorěeky, doměeky, trojuholnky,
aut, ĭud /kresba by mala maĿ detaily Î vtedy je zrel/. deti, keĤ je zl prostredie, tak nakreslia
zvlĀtne postaviěky. Je treba vizulna motorick koordincia reěi /oěi/. Na zistenie pohybu sa pouĂva
filipnska miera. Koordincia pohybov je lepĀia, aj treba kontrolovaĿ mimiku. Treba, aby reĀpektovalo
poĂiadavky uěiteĭa.
Urěit zrelosĿ poznvacch procesov : treba vedieĿ, ěi dieĿa je schopn uěiĿ sa /nie len na vćsledok
uěenia, ale aj spsob ako ten vćsledok dokĂe/. Chpe svet realistickejĀie. DieĿa prestva byĿ zvisl,
malo by vedieĿ ěakaĿ. Zaěna logicky uvaĂovaĿ.
Vnmanie je tak, Ăe dieĿa si vyber, ěomu bude venovaĿ pozornosĿ. EĀte stle je fantzia, le uĂ
realistickejĀie. DieĿa sa m vedieĿ sstrediĿ, mala by sa rozvjaĿ pamĿ, a to mechanick a logick.
Malo by vedieĿ zkladn informcie /ako sa vol, kde bćva, koĭko m srodencov, ěi sa vie
pozdraviĿ.../.
DieĿa by malo vedieĿ chpaĿ zkladn kategrie Î ěoho je viac, ěoho je menej. Malo by vedieĿ
nartaĿ do 20 a viac. Malo by vedieĿ orientciu v ěasovćch pojmoch /kedy je rno, veěer,
noc/,zkladn veci o prrode, spoloěnosti, technike... . Malo by diferencovaĿ zrakov a zvukov
5

zanotowane.pl

doc.pisz.pl

pdf.pisz.pl

alter.htw.pl