|
Nie obrażaj więc mojej inteligencji poprzez czynione na pokaz zaniżanie własnej.
1
Technická Univerzita Košice, Fakulta BERG Katedra Geopropagácie VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE Živočíchy v cestovnom ruchu Zdeněk Vostál Cestovný ruch – krajinná geopropagácia I.roč. Košice, 2002-2003 č ebné texty pre študijný odbor 2 Materiál bol pripravený v rámci projektu IDEP G/233/01/13901 za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation Autor: Doc. RNDr. Zdeněk Vostal, CSc Tento materiál je autorské dielo chránené Autorským zákonom SR a súvisiacimi zákonmi. Všetky práva vyhradené. Okrem zákonom povolených prípadov, žiadna časť tohto materiálu nesmie byť reprodukovaná a šírená akoukoľvek formou a prostriedkami bez predošlého písomného súhlasu autora. Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Katedra geopropagácie Letná 9, 042 00 Košice, Slovenská republika Tlač: UPJŠ Košice ISBN 80-7099-913-6 EAN 9788070999134 3 Zdeněk Vostal VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE Živočíchy v cestovnom ruchu Recenzenti: 1. vydanie Náklad 55 výtlačkov 36 strán Tlač: UPJŠ Košice Rok vydania 2003 ISBN 80-7099-913-6 EAN 9788070999134 4 P R E D H O V O R Živočíchy majú pre cestovný ruch značný význam. Značná časť potravín podávaných klientom je živočíšneho pôvodu. Živočíchy sú atraktívnym predmetom mnohých poskytovaných služieb – športového lovu a rybolovu, jazdectva, zberateľstva, agroturistiky a pod. Živočíchy však môžu aktivity cestovného ruchu ovplyvňovať aj negatívne. Dotierajúce cudzopasníky – komáre, muchy, kliešte – často vypudia rekreantov z miest v prírode, ktoré by bez ich prítomnosti mohli slúžiť pre rekreačné využitie. Živočíchy môžu byť aj nebezpečné parazity alebo jedovaté či agresívne tvory. Vážne škody zapríčiňujú živočíchy ako skladoví a tovaroví škodcovia, deštruujú stavebné objekty, znečisťujú prostredie, atď. Pred negatívnym pôsobením živočíchov potrebujeme chrániť účastníkov i zariadenia cestovného ruchu. Pracovníci v tejto oblasti preto potrebujú získať určité konkrétne vedomosti o živočíchoch, s ktorými počas svojej profesionálnej činnosti prichádzajú do styku. Naše texty si vytýčili zámer, tieto základné znalosti nech už v pozitívnom alebo negatívnom poskytnúť. Osnova textov je tematický rozčlenená podľa systematickej príslušnosti preberaných druhov živočíchov. Záverečná kapitola je venovaná problematike boja proti škodlivým živočíchom. Symbolika ako si chrániť zdravie kontrolné otázky A vlastné aktivity - zadania spôsoby profylaxie kulinárske rady 5 I. PRVOKY (JEDNOBUNKOVCE, PROTOZOA) Prvoky sú jednobunkové živočíchy, žijú v tekutom prostredí – vo vode a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Ich systematické triedenie vychádza z tvaru ich pohybových ústrojčekov, cytológie bunky, spôsobu rozmnožovania a vývinu. Ciele : Prvoky ohrozujúce zdravie človeka Literatúra: Terek, J. Vostal, Z. : Zoológia bezchordátov. ES PHPV PU, Prešov 2002. s.178 Kmeň: BIČÍKOVCE (FLAGELLATA) Pohybujú sa bičíkmi. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením, zriedkavejšie pohlavne kopuláciou dvoch buniek. Vývin majú priamy. Niektoré voľne žijúce druhy v nepriaznivých životných podmienkach vytvárajú cysty. Do tried ich rozdeľujeme podľa počtu bičíkov. Jednobičíkovce majú 1-2 bičíky. Voľne žijúce druhy obývajú povrchové i podzemné vody. Parazity napádajú rôzne živočíchy vrátane človeka v tropických a subtropických krajinách. Ich špecifickí prenášači u nás nežijú, takže nám nehrozí ich zavlečenie. Hrozí však nebezpečie nákazy pre návštevníkov teplých krajín. Leishmaniózy spôsobujú bičíkovce rodu Leishmania. Prenášačmi sú moskyty. Kožné formy sú lokalizované ochorenia s tvorbou pľuzgierov, chrást a vredov. Viscerálne formy nákaz sa prejavujú horúčkami, zväčšením pečene a sleziny a tmavou sivkastou kožou (choroba kala-azar). V rovníkovej Afrike je rozšírená spavá nemoc. Pôvodcom sú krvné bičíkovce rodu Trypanosoma, prenášačom je mucha tse-tse. Choroba sa pomaly rozvíja z fázy horúčnatej na uzlinovú (glandulárnu), v neliečených prípadoch po 2-3 rokoch na fázu mozgovú charakterizovanú psychickými poruchami: delírium, nasledujúca apatia až po trvalú spavosť a úplnú zošlosť. Končí smrteľne. Obrnenky ( Dinoflagellata) patria medzi rastlinné bičíkovce. Zapríčiňujú tzv. červený morský príliv, ktorý postihuje najmä pobrežia v teplom podnebnom pásme Ameriky. Premnoženie týchto bičíkovcov vytvára červené sfarbenie vody (red water). Voda zapácha, ryby a iné morské živočíchy hynú alebo sú priotrávené. V ustriciach sa hromadí prudký termostabilný jed. U ľudí po konzumácii takto infikovaných ustríc dochádza k otravám. Ľahké intoxikácie prebiehajú ako nevoľnosť a svrbiace vyrážky. Ťažké otravy sa prejavujú necitlivosťou jazyka, poruchami svalovej koordinácie až obrnami. Smrť môže nastať po 2-3 hodinách od nákazy. Na usmrtenie človeka stačí, aby zjedol päť nakazených ustríc. Smrť nastáva pri plnom vedomí ochrnutím dýchacích svalov. Inkubačný čas je mimoriadne krátky, od 10 minút po 2 hodiny. Mnohobičíkovce majú tri alebo viac bičíkov. Žijú saprofyticky v bahne, niektoré cudzopasia. Najzávažnejším parazitom je trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis) , pôvodca značne rozšírenej trichomoniázy. U žien sa nákaza prejavuje úpornými pošvovými výtokmi, zápalom rodidiel a niekedy až neplodnosťou. Pri mužoch sú príznaky málo výrazné, často nezbadané. Trichomoniáza je pohlavná choroba. Nákaza z vonkajšieho prostredia, napr. pri kúpaní je prakticky vylúčená. Kmeň: KOREŇONOŽCE (RHIZOPODA, SARCODINA) Pohybujú sa panôžkami. Nepriaznivé životné podmienky zvyčajne prežívajú akocysty. Žijú vo vodách a v pôde, alebo sú komenzálmi, či parazitmi vyšších živočíchov. |
Menu
|